Prvý výšľap v roku 2014 bol na toto ročné obdobie neobvyklý. Pri plánovaní sme predpokladali, že urobíme iba krátky výlet v zasnežených Karpatoch pre tých, ktorí nechodia na bežky. Ale mimoriadne teplé počasie, bez akýchkoľvek čo len náznakov snehu v okolí Bratislavy nám umožnilo, aby sme urobili náročnejší výšľap.

Trasa zo záhorskej obce Kuchyňa cez druhý najvyšší kopec v Malých Karpatoch – Vysokú, 754 m, na Zochovu chatu sa niesla v znamení hmly. Tá nás sprevádzala takmer celú cestu, hoci na vrchole Vysokej sme na pár minút videli aj zubaté januárové slnko, ale tu nás poriadne vyobracal studený južný víchor. Konečne sa trochu prejavila pani Zima.

V prvej polovici trasy sme si dali „do tela“ výstupom s prevýšením 500 metrov, druhá polovica trasy už bola „pohodička“ a dobrá nálada od rána nás neopustila po celý deň.

Paličky boli naša záchrana nielen ako podpora chôdze, ale na miestami dosť rozbahnenom chodníku aj ako opora pri schádzaní a pomoc proti pošmyknutiu.

Príjemným tempom so zaujímavými pohľadmi do lesa, ktorý sa chvíľami viac a chvíľami menej strácal v hmle, sme dorazili na Čermákovu lúku. Pretože sa nejavila žiadna nádej na výhľady, nepokračovali sme na Veľkú homolu, kde je rozhľadňa, zbehli sme priamo na Zochovu chatu. Nezabudli sme na záverečný strečing, aby sme vyhnali únavu z prejdených 15 km.

Ďalší bod, ktorý sme mali v pláne – návštevu Furmanskej koliby – sme neobišli a pochutnali sme si na dobrotách z jedálneho lístka. „Čerešničku na torte“ nám pripravila Gabika svojou krátkou poviedkou o ľudských omyloch, a tak osviežení na tele i duchu sme ukončili tento vydarený deň.