Za nami je krásny deň, príjemný pocit únavy a poriadne prevetrané pľúca - trochu fučaním do kopca a poriadne celodenným smiechom... No čo viac si človek môže priať v jednu novembrovú nedeľu. Dobrá nálada vládla už od rána, aj keď sme mali obavy z plného autobusu turistov. Tí však vystúpili o zastávku skôr a nás nič nerušilo pri vychutnávaní sí prvých krokov z Borinky.



V pláne bolo hneď na začiatku sa trochu zapotiť výstupom na Pajštún a pokračovať cez Košarisko do Svätého Jura. Kopec preveril našu zdatnosť a keď "skúškou" prešli všetci, vedela som, že to zvládneme bez problémov. Hore, na Pajštúne, sme si dali krátku prestávku s historickou vsuvkou a keďže pred nami bol ešte poriadny kus cesty, príliš sme sa nezdržiavali. Počasie prialo, spoza oparu sa predierali už trochu málo hrejúce lúče, ale boli sme vďační aj za ne. Pofukoval mierny vetrík a tak sme sa zdržiavali len krátko, aby naše telá, zahriate na prevádzkovú teplotu, nevychladli. Chodník na Košarisko bol neuveriteľný. Pod nohami nám šušťalo hnedo-hrdzavé lístie, sivé kmene obrovských stromov s ním vytvárali krásny kontrast. Nikde nikoho - len my a šumiaci, pomaly do ticha sa ponárajúci les.

Na Košarisku sme dali krátku prestávku, poobdivovali miestne "chaty" a chalupy - niektoré sa svojou veľkosťou nápadne začínajú podobať hotelom, ale aspoň celkom ladili s okolitou prírodou. Cesta ubiehala v pohodovom tempe chvíľku hore, potom zase kus dole. Keď bolo treba oddýchli sme, občerstvili sa, inokedy v družnej debate sme ľahkým krokom ukrajovali z našej púte.

Na "Salaši", križovatke s červenou značkou, sme si všimli nový typ značenia - na bielej tabuľke veľká žltá bodka - novinka - konské trasy. Škoda, že sa ešte vo veľkom nevyužívajú. Je to vždy zážitok stretnúť a zblízka vidieť také elegantné zviera. Síce sme nejakú tú známku prítomnosti zahliadli - všetci iste viete akú - ale naživo nikde nikto. Turisti dnes tiež neboli vo veľkom zastúpení - tí z autobusu síce mierili tiež podobným smerom, ale dynamickej chodzi nordic walkerov nejako nestíhali. Zdravili sme iba zopár cyklistov.

Od križovatky "Salaš" cesta za chvíľu začala príjemne klesať a ani nevieme ako, stáli sme pred Neštichom. Veľkomoravské hradisko - pusté a tiché na nás dýchalo históriou dávnych čias. Pár faktov, krátka prehliadka rozľahlého hradiska a pofukujúci vietor nás vyhnal dole do doliny. Za tú chvíľu sme celkom slušne premrzli - november sa nezaprie. Schodíkmi medzi chatami sme rýchlo zbehli na cestu, vedúcu do mestečka Svätý Jur. Po ceste sme minuli netradičný kostol svätého Juraja a potom sme sa ponorili do záplavy vinárskych domčekov. Každý iný, jeden opravený, iný ošľahaný vetrom a dažďom, natisnuté jeden na druhom. Dohromady ulica, dýchajúca zvláštnou atmosférou. Naša obľúbená vinotéka jurských vinárov VÍNOCENTRUM nás privítala príjemným teplom. Boli sme celkom vyhladnutí a aj príjemne unavení a tak sme tentokrát ochutnali naozaj len decentne. Každý si vybral to svoje, k tomu hromadu lahodného syra a potom sa naša spokojnosť rozliala do celej miestnosti. Ani sme si v príjemnej debate nevšimli, kedy sa celá vinotéka zaplnila. Dopili sme vínko, niektorí si doplnili aj domáce zásoby z miestnych odrôd a pobrali sme sa na cestu domov, do ruchu mesta.

Ďakujem všetkým, ktorí dnes prišli a pričinili sa tak o jedinečnú atmosféru neskorej jesene. Teším sa nabudúce.

Aňa