Aj napriek katastrofickým predpovediam počasia a malému zdržaniu na začiatku skupinka "odvážnych" predsa len vyrazila na Liptov. Obloha obsypaná tisícami hviezd nám ešte dávala malú nádej, že zajtra doobeda by počasie mohlo vydržať. Ani sme poriadne nestihli vystúpiť z auta a pani domáca nám už z diaľky mávala. Praskanie v piecke a vôňa dreva nás lákala do krásneho zrubu. Po dlhej ceste sme sa posilnili výborným gulášom, z ktorého vykúkali okrem tradičných ingrediencií aj veľké strakaté fazule, uviedli sa do pohody a "oficiálne" odštartovali super víkend predstavením programu. V rozumnom čase sme všetci zaľahli - na druhý deň nás čakal náročný program.

Po výdatnom spánku sme si ráno rozhýbali údy krátkou rozcvičkou, spoločne si urobili raňajky a vyrazili von. Okolie dedinky Smrečany ponúka skvelé možnosti na Nordic Walking. Hneď na začiatku sme trochu oprášili techniku - pre niektorých to bola prvá skúsenosť, pre iných len zopakovanie. Pomaly sme sa blížili na úpätie Západných Tatier, kde sa už na hrebeni "ženili čerti". Asi v polovici cesty začalo pofukovať a s vetrom prišli aj prvé kvapky, ktoré vyčistili vzduch a krásne sa dýchalo. Trochu sme pridali do kroku, aby sme sa čo najskôr mohli hriať v príjemnom prostredí chaty Kožiar. Práve sa uvoľnil veľký stôl rovno pri otvorenom ohnisku, kde sme sa radi usadili. Bol čas obeda a už za chvíľu sme vychutnávali dobrú polievku, halušky, pirohy, ... "Mäsožravci" si museli trošku počkať - ale vraj to stálo za to ;). Zmoknuté šaty nám celkom dobre obschli, tak sme odvážne vyrazili do Žiarskej doliny navštíviť Permoníkov do Medveďej štôly. Sprievodca Jirko, jaskyniar a možno lesný muž pôvodom :) nás previedol celým dielom a príjemne okorenil náš pobyt v podzemí. Snáď sme našou návštevou Permoníkov príliš nevyrušili.
Bol čas na návrat. Po ceste nás počasie poriadne precvičilo, ale aspoň vnieslo trochu farby do našich poblednutých tvárí. Za odmenu nás čakal vyhriaty zrub. Trochu sme sa zregenerovali a spoločne vyrazili na prehliadku gotického kostola (z r. 1349), najstaršej pamiatky v obci. Obrovské staré drevené dvere nám otvorila skromná pani, ktorá nás slovom previedla po celom kostole. História na nás dýchala zo všetkých strán. Boli sme všetci ohromení, keď nás nakoniec zaviedla na chór k maličkému historickému organu s drevenými klávesami a dovolila nám ho aj zapnúť. Evi sa nenechala dlho prehovárať a zahrala niečo z nôt, ktoré tam ležali. Bol to skutočne nezabudnuteľný zážitok, o čom svedčili rozžiarené oči nás všetkých. Cestou do zrubu sme sa zastavili na miestnom úrade splniť si občiansku povinnosť. Evi nám potom pekne v teple povedala ešte niečo z histórie dediny. Na záver dňa sme si pouvoľňovali stuhnuté svaly a naučili sa pár techník automasáže.

V neďeľu sme sa zobudili do nádherného zimného rána. Všetko bolo biele, stromy sa ohýbali pod váhou snehu. Takúto výzdobu sme túto zimu veru nevideli! Na poobede je hlásené oteplenie, preto sme sa nezdržiavali a vyrazili von o niečo skôr ako včera. Vchod do Žiarskej doliny bol netradične tichý, ešte aj tie vločky padali potichu. Urobili sme posledné úpravy a vyrazili do útrob Západných Tatier. Dnes by sa nám hodili skôr snežnice alebo bežky, ale nebolo to zlé ani len s paličkami. Metre pribúdali o niečo pomalšie ako v letných podmienkach, ale aj tak sme všetci v pohode dorazili na Žiarsku chatu. O niečo ťažšie to mali "horskáči" na aute, ktorí zapadli do záveja pár sto metrov pred chatou. Dozvedeli sme sa, že včera tu boli silné poryvy vetra. Na našu veľkú radosť teraz fúkalo už len nad lesom, tesne pod chatou a intenzita bola značne oslabená. Posilnili sme sa jedlom a pitím, osušili veci pri kozube, a hoci sa nám dobre sedelo v útulnej jedálni, dlho sme sa nezdržali a vyrazili na cestu späť. Veď nás čakala ešte cesta domov na "dolniaky". Napriek nie príliš priaznivému počasiu sme v doline stretli ďalších návštevníkov a skialpinistov. Až neďaleko parkoviska sa sneženie zmenilo na dážď a tak sme premočení naskákali do áut a ponáhľali sa do tepla zrubu. Za nami nenastupovali noví hostia, tak sme sa všetci v pohode zbalili, dali sprchu, čajík a niečo pod zub.
Veríme, že si všetci odniesli len príjemné zážitky a na trochu dobrodružný víkend budú aspoň ešte chvíľu radi spomínať.

Aj takto sa chceme všetkým poďakovať, že sa zúčastnili nášho programu a vytvorili príjemnú atmosféru. Veľmi by nás potešili postrehy a pripomienky, čo by sme ešte mohli vylepšiť, čo chýbalo alebo nevyšlo podľa predstáv - napíšte na info@vpohybe.sk. Vylepšíme nabudúce.

Tešíme sa na ďalšie príjemné stretnutia.

Aňa a Eva

Chcete vedieť, ako nám bolo na jesennom Aktívnom víkende na Myjave?
Pozrite si fotogalériu z Priepasného.