Nedeľný výšľap sa hneď od začiatku niesol v dobrej nálade. Cesta do Stupavy ubehla rýchlo a na námestí nás čakalo milé prekvapenie. Čakala nás tam ďalšia posila Majka s Baškou. Ráno bolo ešte celkom sviežo a tak sme nezdržiavali. V krásnom parku pri jazierku sme si urobili rozcvičku, zahriali sa a vyrazili svižným krokom v ústrety zvlnenej krajine.

Keďže Ľuboš sa priznal (ostatní by sme si to ani nevšimli), že si zabudol paličky, bolo jasné, akú funkciu dnes bude zastávať - náš dvorný fotograf. Išlo mu to výborne, až na to, že urobil len štyri fotky. Zvyšok natočil. Už teraz sa nevieme dočkať, čo z toho bude... 


 
Pri Červenom domčeku sme mali prvú krátku prestávku, aby sa Naďa mohla pokochať krásnym čiernym koníkom. Ostatné baby sa kochali skôr jazdcom - ale to len tak jedným očkom. Ale spokojní sme boli hádam všetci. Po chvíli sme sa dostali na nádherné rozľahlé lúky. Nad hlavami presvitalo slnko a v diaľke v doline bola natlačená hmla. Pár veľkých stromov a vyschnuté trsy trávy nádherne dokresľovali jesennú atmosféru v Karpatoch. Zima tak vo sne, alebo v Tatrách.

Žltá značka je pekná divočina. Obrie žlto-biele tabule občas vyrážali dych, inokedy zase v lese, kde by človek vychodený chodník nečakal, svietili v diaľke žltobiele pásiky na stromoch. Chôdzu do kopca a z kopca sme poriadne precvičili popri obrej ohrade s plachými danielmi, nacvičili sme skok cez potok a nakoniec aj cez plot. Niekoľko daždivých dní doprialo malým potôčikom o trochu viac vody, ako by sa patrilo a tak improvizácia jednoducho musela prísť ku slovu.

Na Skalu sme vystúpali každý svojim tempom a dali si krátku prestávku. Trochu sme sa posilnili, doplnili tekutiny, spomenuli si na Mariku, že nám tu dnes chýba a nie len ona a skôr ako naše skvele zahriate telá stihli začať chladnúť, pokračovali sme smer Jablonové. Čakala nás už menšia polovica a viac sme klesali ako stúpali, čo zopár kolien, prinútilo protestovať. Tempo sme trošku upravili, aby sme sa udržali všetci pokope. Na krátkej zastávke pred koncom sme si pre istotu urobili strečing, aby nás vidina miestneho pohostinstva náhodou nezlákala ešte pred touto dôležitou časťou dnešného dňa.



Do dediny to bol už iba kúsok. Spravili sme hromadné foto a keďže sme mali ešte hodinku času do odchodu autobusu, krčmička padla vhod. Každý sa občerstvil ako mal chuť a myslím, že by sme sa ešte inak posilnili, keby sme vedeli, čo nás čaká. Na autobusovej zastávke stálo len pár ľudí, keď sme nič netušiaci prišli. Horšie to už vyzeralo v autobuse. Bolo dosť plno a v Lozorne ešte pristupovala kopa mladých. Boli sme všetci radi, keď sme sa z busu konečne dostali na vzduch. Síce ten patrónsky, ale bol to vzduch. Na záver nechýbali objatia a vianočné a novoročné priania smiech a dobrá nálada a to všetko okorené trochou príjemnej únavy....

Už teraz sa teším na "zdravé jadro" a aj všetkých, čo sa pridajú nabudúce.

Po Vianociach sa ozval konečne Ľuboš a poslal video z výšľapu. Príjemnú zábavu.

video od Ľuboša

Aňa